Príbeh, zážitok z rekondície

Zula

04.09.2008 23:45:42

Ahoj kamaráti!

Mnohí sme už boli na rekondičných pobytoch. Určite ste tam zažili niečo veselé alebo nezvyčajné, neobvyklé. Niečo, s čím by ste sa chceli podeliť s ostatnými. Možno ste zažili niečo zaujímavé cestou na alebo z RP. Napíšte, prečítame si to!

Laci

05.09.2008 14:36:49

Zula, sympatickú tému si vymyslela!!!
1.myšlienku som mal na nejaké dávnejšie príbehy, ale v kocke napíšem ten
posledný a ÚŽASNÝ!
Predchádzal tomu smútok, ale z parádnej rekondičnej partie plnej ochoty
a úsmevov som odchádzal nadopovaný.

Pred RP mal môj mladý priateľ a asistent haváriu, ktorú neprežil. Nevedel som, čo s RP. Veľmi som chcel, tak som šiel sám, bez asistenta.
Ale asistentka vedúcej rekondície, cvičiteľka a ostatná partia mi tak perfektne pomohli a vedúca RP mi dodala veľa psychyckých síl, DOPINGU a ÚSMEVU, že som mohol pozabudnúť na nedávnovážne chvíle a prežiť PREKRASNU REKONDICIU v Piešťanoch. Mám z toho týždňa STRASNE DOBRY POCIT!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!

ĎAKUJEM VÁM všetkým za váš silný DOPING, pomohlo mi to prebrať sa
k životu!!! Nabudúce hádam načnem veselšiu tému, Laci

Zula

05.09.2008 18:07:31

Ahojte fórumáci!

Na mojej ostatnej rekondícii bolo všetko také aké má byť. Čo bolo iné?
V čase konania RP prebiehal v Piešťanoch festival folkovej hudby Lodenica. Prieskumníci spomedzi nás šli presondovať, či by sme tam eventuálne aj s vozíkmi nemohli ísť. Preskúmali, že síce mohli, ale radšej nie. Možno by nás aj ušľapali. Vyriešili sme to po svojom. Dokorán otvorili balkónové dvere a kto na balkóne, kto priamo v posteli na izbe počúvali sme do tretej ráno Čechomor a na druhý deň aj bratov Nedvědovcov. Balada. Temer v centre dianie, temer pod holým nebom.
Užívala som si to tak ,ako sa patrí. Veď kdeže sa ja už len dostanem na hudobný festival, či koncert, ap. Bolo to fajn.

atevi

07.09.2008 14:58:12

Laci
Zula
Ahojte.Taketo zažitky sa pekne čítaju.
Laci je mi to velmi luto s tym priatelom.Držte sa.Pa

Osma

07.09.2008 15:50:45

Aj mi je luto,Laci,co sa ti stalo s asistentom.Ja som pocuvala na Markize,ze havaroval slovensky autobus v Chorvatsku a zahynulo tam 14 ludi.Hroza!!!A to boli ludia,co sportovali a chodili na taketo zajazdy.Aj ja,ked som chodila na aerobik,tak baby organizovali taketo zajazdy.Je to tragedia.Az z toho mam husiu kozu.

Zula

08.09.2008 19:22:55

Ahoj kamaráti!

Monika svojím odkazom o paralympiáde mi navodila spomienku na RP, kde som sa stretla s Vladkom Majerčákom, ktorý reprezentuje teraz v Pekingu. Doniesol aj luk a všetci sme si vyskúšali streľbu z luku. Vážení, veru to nie je ľahké. Samotný luk je ťažký a udržať ho vo vystretej ruke nebola hračka. Terč som síce trafila, ale mimo tých kružníc, len papier.
Vladko bude určite úspešnejší. Držím mu palce.

cikcikcik

11.09.2008 18:07:50

Zula

ja si myslim ze pre paraolympionikov to vôbec neni lahke ja ich obdivujem co dokazu neviem si samu seba predstavit ze by som bola paraolympicka no neviem neviem kam by som to dotiahla maju u mna velky obdiv zato co dokazu Marcela

Osma

11.09.2008 18:33:34

Len je skoda,ze uz sa to tak nepropaguje a nema v TV taku podporu,ako normalna olympiada.

Edita Mareckova

29.09.2008 20:02:18

AHOJTE PRIATELIA SM - KARI,

Darinka Krajcovicova robila veducu rekondicie voyzckarov v hoteliku Maj v Piestanoch.No a ja som ich czy vikend navstivila, zaplatila som si 2 noci. / Len tak mimochodom 3.000,- Sk/ To pisem, aby sme si vsetci vazili, ake mame financne vyhodne rekondicky. Darinka sa smiala, ze som VIP host na ich rekondicke. No a po skonceni rekondicky, sme s Darinkou vsetkym zamavali a presunuli sme sa do ProPatrie na piestanskz tyv. Ostrov , kde boli nasi SM-kari, kt. sme chceli prekvapit a potesit. Podarilo sa nam to. Prisli sme neohlasene, vozickarov Laciho a Zulu sme zapriahli za seba AKO VLACIK /tak ich totiz vzdy tlaci ich asistent/ a presunuli sme sa do peknej miestnej cukrarnicky. Ak sa podari, tak ten VLACIK dame do casopisu Nadej. To som este nevidela..... No, tak paradne som sa uz davno nezasmiala. No a poobede nas vystriedala na navsteve Marcelka z Piestanalias cikcikcik. Paci sa mi taka sudrznost.....Caute Edita

cikcikcik

29.09.2008 22:22:32

Edita Mareckova

ahoj Editka aka som rada ze si sa tu objavila a trosku si popismenkovala ja som mala tiez velmi prijemny pocit v tej navsteve v propatrie ale mi bolo trosku luto ze sme sa nestrtli vsetci spolu to by bolo krasne ahoj

Zula

01.10.2008 22:28:25

AHOJTE FÓRUMÁCI!

A som doma z kúpeľného pobytu v Piešťanoch. Ako to na liečení vyzerá zrejme všetci viete. Opíšem hlavne to, čo bolo čímsi iné.
1. Skutočné stretnutia s virtuálnymi kamarátmi - s cikcikcik a Atlasom. Marcelka je fešandička, má také pekné, veľké hnedé očiská ( básnici o takých očiach hovoria, že sú lekvárové)
Rasťa ťažko opísať, toho musíte zažiť. Samá sranda, humor.

2. Návštevy - ohlásené i neohlásené, ale všetky rovnako milé. Darinke s Editkou sa prekvapenie ozaj vydarilo. Debatili sme o všetkom možnom i nemožnom. Takto prekvapiť sme ich s Lacim chceli my v hoteli Máj, ale počasie prekazilo naše plány. Tak to spravili ony.
Navštívila nás aj Evka H., predsedníčka piešťanského SMklubu.
A na záver, v krásnu slnečnú nedeľu prišli Monika a Fredy, Zitka a spol.
Radosť na radosť. Vytešujem sa z týchto návštev ešte aj dnes.

3. MAŤO - fenomén zriedka sa vyskytujúci. S esemkou nemá nič spoločné. Mladé chalanisko (skôr ešte chlapča), ktoré si nás počas liečenia "adoptovalo", pomáhalo, kde sa dalo. Neznámy, on pre nás, my pre neho. Úžas.

4. Spoznala som fungl nových esemkárov. Ale to nie je nič nové. Vždy v kúpeľoch spoznávam nových a nových. To nie je nič neobvyklé, hoci si celý život myslím, že SMka vykapáva, platí tu ľudová múdrosť, že ZLÁ ZELINA NEVYKAPE.

To by bolo zopár bodov, ale ani zďaleka nie všetko. Možno niekedy inokedy a možno niekde inde.

Zdraví Zula

Laci

01.10.2008 23:36:27

Ahoj čitatelia a pisatelia!

Nútene som zaradil spiatočku - som už doma z kúpeľov. Chcel som napísať pár slov o kúpeľoch, ale Zula "prečítala moje myšlienky" a napísala v kocke tak výstižne a peknými slovami, že napíšem len - Zuzka, ďakujem, Laci

Jaro

26.07.2009 13:54:11

šumny dzeň
len tak aby reč nestala
Zima , zima , už mi to lezie krkom. Keby bola aspoň taká ako to bolo niekedy. Vždy tak pol metra snehu a riadny mráz , nie ako teraz. Ešte je len február , keď by zima mala byť v tej najväčšej sile a ono je nad nulou a všade mokro a mokro , po snehu ani stopy. Sem tam spadne niekoľko vločiek no do obeda ho to zubaté slniečko premení na vodu , ktorú potom v noci mráz zmení na ľad. Smolu majú vtedy ľudia čo vstávajú skoro ráno. Smolu či skôr šťastie v tom že oni ako tak zimu zažijú , lebo neskôr sa to všetko zase zmení na vodu a zo zimy je nič a kto už má rád blato.
Takto uvažujúc sledujem z okna ľudí , ktorí sa náhlia na zastávku autobusu aby stihli ten svoj spoj do roboty. A potom využívajúc tých niekoľko minút pred príchodom autobusu spoločne ponadávali so svojimi známymi na tohoročnú zimu , neuvedomujúc si že to všetko sa už opakuje niekoľko rokov a v tieto dní je to vždy rovnaké.
Och , ako rád by som opäť hoci iba na chvíľku bol súčasťou tohto rituálu , ktorého som sa kedysi zúčastňoval i ja. No nie je to také jednoduché ako by sa to na prvý pohľad zdalo. Viem kopa ľudí by to brala , dôchodok , ale iste nie za takých podmienok aké mám ja. Iste našli sa ľudia , korí by to brali i tak , síce neviem na ako dlho , ale našli. I minule mi jeden môj krčmový známy v mojej obľúbenej krčmičke povedal :,,Joj jak tebe je fasa , ty aspoň ráno nemusíš vstávať do roboty.“
Hlupák , hneď som ho vyviedol z omylu a nemusel som ani použiť žiadne slovné argumenty. Jednoducho som sa postavil. Keď uvidel na pohľad celkom zdravého chlapa opierajúceho sa o dve francúzske barly dlho nevedel nájsť slová ospravedlnenia. A i keď potom miesto slov položil na stôl borovičku i tak celý čas sa asi cítil veľmi nepríjemne.
,, No a ja ako rád by som si to s tebou vymenil.“, a tým ho moje slová priviedli do ešte väčších rozpakov. Tu borovičku som s ľútosťou vymenil za sódu ktorej som za ostatných osem rokov vypil toľko čo predtým tej borovičky. Doba sa mení a aby som čo najdlhšie ešte si tak mohol posedieť s priateľmi , muselo sa toho až priveľa zmeniť. Nie že by som chcel ,že som si vstúpil do svedomia ako mi to odporúčalo veľa ľudí, mojími rodičmi a svokrou počínajúc to nie. Nikdy by sa to nestalo keby sa do môjho života nepriplietla tá hnusoba , ktorá ma čo nevidieť asi položí do vozíka a potom ako matka uloží na zvyšok života do postele. Áno tá ktorej tak familiárne hovoríme SM-ka. Ešte ani to prvé slovo skleróza nie je také strašidelne. Niekedy som a i ja z toho smial vraj: ,,Skleróza nebolí , len sa pri nej človek veľa nachodí.“ Ale tá s prídavkom multiplex veru bolí a niekedy dosť riadne. Ale dosť už smútočných rečí. A
ako to povedal Vin z filmu o siedmych statočných keď hovoril o chlapíkovi čo padol z mrakodrapu: ,, Zatiaľ je to ešte dobré.“
Keď si ju človek nepripúšťa k telu a fakt mysli na ňu čo najmenej tak síce s ťažkosťami ale ako tak to ide. Veď i minule v našom kultúrnom stredisku ( krčme) pri jednej horúcej debate o ničom kde som na plno rozvinul svoj diskusný príspevok nehľadiac na nikoho iba na seba , znevažujúc všetko a všetkých okolo seba ma urazený spolu stolovník zavolal vonku na férovku cha cha cha , v tu chvíľu bol môj debatný zápal ten tam , hoci ešte pred pár rokmi by to nebol žiadny problém , teraz ma na chvíľku hrial pocit že zatiaľ je to ešte dobre. Lebo , a on si to asi neuvedomil a neuvedomí nikdy mi dal v ten moment zabudnúť na moju doživotnú družku. Aspoň na chvíľu. Za ten kratučký moment som mu vďačný.
veľa síl
jaro

Zula

29.08.2009 14:10:15

AHOJ KAMARÁTI!

Som rada, že vo fotogalérii sa zjavili fotky z tohtoročných akcií a rekondícií. Tohto roku som nebola na žiadnej rekondičke, tak mi dobre padlo aspoň popozerať si ich.

Jaro, Tvoj vyššie uvedený príspevok na mňa dýchol ohromnou nostalgiou za tými "zdravými" časmi, keď sme sa ráno zberali do roboty. Ach. No čo už, ideme ďalej.
Zula