Psychológia človeka

Laci

30.06.2008 22:56:52

Čaute všetci tu prítomní - očami na monitore, alebo možno aj prstami na klávesnici!

Aj nás SMkárov sprevádza životom "psychológia človeka", väčšinou aj naša vlastná, našich priateľov, kamarátov, rodinu, atď. A strašne veľa vecí sa mi spája do tohto "lievika" - či je to humor, úsmev, schopnosť komunikácie,... Ja som načieral do podobných tém, ale vždy som to písal
k rôznym témam. Takých psychozážitkov mám kopec, ako aj vy ostatní, takže možno otvoríte aj svoju "schránku života" a spomeniete nám sem chodiacim aj svoje drobné psychopríbehy a tým nás ovlažíte.

Teším sa, že tu neostanem sám, Laci

Laci

03.07.2008 10:51:42

Čaute všetc!
Možno ste teraz viac rozchodení po svete - dovolenky, rekondície, atď. Ale teraz ja napíšem v skratke 1 z mojich príbehov.

V r.1980 po skončení výšky som nabehol na ročnú vojnu. Ale po mesiaci som skončil v Ústrednej vojenskej nemocnici, Praha 6, Střešovice - vredy na dvanástorníku. Odtiaľ pár dní Terezín /ale nie koncentrák/ a potom domov, keď mi prišli papiere o prepustení. Potom zas zavolali na Vojenskú správu - téma doslúžiť vojnu. Povedali, že o rok zavolajú zas, ale aby som si zohnal
"lepšiu diagnózu", lebo pôjdem doslúžiť.

O rok som už mal "ostrejšiu" diagnózu - SM. Zas ma zavolali, ale doktorka keď uvidela moju diagózu, hneď zahlásila - vyškrtnúť z evidencie!!! Vojna už nebola možná. A povedala: "Je to síce blbá diagnóza, ale nebojte sa, ak máte jednu ťažkú, ostatné zlé Vám už dajú pokoj."

A je to tak. Možno som si to viac vsugeroval, ale zatiaľ nemám vysoký tlak, cukrovku, rakovinu a pod. Možno mi pomáha aj tá moja "autohypnóza". Proste ozaj mám len tú 1 závažnú. A zatiaľ sa môžem tešiť, akú pravdu povedala doktorka!

Všetkých vás srdečne pozdravujem, Laci

comper

08.07.2008 00:39:13

Caute, Laci vidim že tvoj krátky príbeh ma niečo do seba. Nemal si to lahke.Ja osobne som nebol na vojenčine, no nie pre SM ale niečo ine. Hned ako som zacal pracovať po výške tak po 2 mesiacoch som skončil na operačnej sále. totiž už niekolko rokov som mal bolesti kolien a musel som sa dat dokopy. Trvalo to viac ako dva roky no nakoniec som si asi po 8 rokoch mohol zabehať a urobiť drep. Už som si myslel že mám konečne pokoj zo starostami. No po mesiaci som dostal 3. atak a skončil som na MR. a aby som sa nenudil do konca života tak mi diagnostikovali SM. Teraz som ok , inj. zaberaju a už sa len modlim aby sa to nezhoršovalo. Naučil som sa veriť na zázraky a dufam že ten náš z uplným vyliečenim sa určite stane. Ved na zázrakoch je najlepšie to že sa dejú !!!

revuca

08.07.2008 09:27:59

Zdravím Vás L+C. Keď už spomínate tú vojenčinu. Ja som z Vás dvoch asi obišiel " najlepšie". Odkrútil som si poctivo 2 roky. Pol roka v Blave na PŠ-ke a potom rok a pol v Terezíne pri raketometoch a ani potom mi armáda nedala pokoj a bol som ešte v pomerne krátkom časovom odstupe 3x na manévroch v Brezne. No a moja hlavná terapia v boji s SM-kou je moja rodina a moje zamestnanie. V mojom veku som síce pomerne skeptický na zázraky ale tiež sa nevzdávam. Však vieš Laci o čom hovorím.
Držte sa.
Vojto.

Laci

08.07.2008 11:33:33

Chlapci ahojte!

Comper, ako aj Ty píšeš... Ja som pred rokmi videl film "Zázraky sa ešte dejú" - padlo lietadlo v Amazónii, všetci zahynuli, prežili len on a ona. Skoro ako "Adam a Eva", alebo "Rómeo a Júlia". Odvtedy mám zapísané v pamäti názov toho filmu. Je ale dobre, že sa držíš, ako sa držíš.
A u nás esemkárov je to v mojej mysli vždy spojené s kmeňovými bunkami. A ak to už nepomôže nám, možno ten zázrak "padne do lona aspoň ďalším generáciám".
Vojto u Teba je to asi tak, že si viac realista, než skeptik, ja som zase viac optimista možno veriaci aj v zázraky!

Všetkým vám prajem príjemné chvíle a dobré pocity z ťažko vykonanej práce, Laci

Jaro

08.07.2008 14:43:52

Ahoj vsetci a pekny den lebo konecne je tu,dufam ze uz nebude prsat hoc Ilko rano hovoril ze leto ma zase prist az koncom tyzdna.Fsetci tu pisete jak bolo na vojne ,Comper mozes lutovat ha ha.Ale nic si z toho nerob ja som to odsluzil aj za teba,bol som tam skoro tri roky a clen z Revucej ked si sluzil v Terezine tak to si urcite chodil do Slunecka nie ?Capovali tam vinikajuce pivko
A Laci nic v zlom ale v tom filme prezila len taka mladucka cajka,tiez si to pamatam a mne najviac utkvelo v pamati to jak jej ti rybari co ich stretla vyberali z pleca tie larvy.
A na zazraky verim i ja, hoc som i ja realista,lebo co sa neda chytit do ruky tak tomu nebars verim ale SM nas nauci vela veciam verit.A su dve veci t.j. ze nadej umiera posledna a tiez ze topiaci sa i slamky chyta.
Vela sil pani.

Osma

08.07.2008 20:00:53

No to je sranda,tady snad vsetci sluzili v Terezine,ja som tam robila a byvala som v Bohusoviciach nad Ohri. To vy ste asi chodili ke Třem dedkum,nie? Ako je to Slovensko male.
Majte este prijemny zvysok dna.

Edita Mareckova

08.07.2008 22:01:16

To je fakt sranda. Chlapi sa bavia "o vojne" a aj tak vsetci skoncia v krcme. To sme my Slovaci - u nas na Zahori sa hovori - "vypime si, nech mame aspon nieco v tych hlavach" xixixi . Ale ja som Vas chlapci naozaj nechcela urazit - ved niet nad dobre pivko - a to este take male REZANE.
Rozpoviem Vam jednu moju prihodu: " Ked sme sa prestahovali z BA do Lozorna, tak sa stalo uz nasim ritualom, ze ked sme sli s mojou polovickou spolocne jednym autom z roboty domov, tak sme sa stavili v miestnej krcmicke a dali sme si male a velke pivo. Domov sme to mali autom len za roh, takze ziadny problem. Ale po istom case sme chodili za pracou do BA kazdy svojim autom, lebo sme mali rozne pracovne stretnutia, ale ritual sa nezmenil. Smad bol rovnaky... a tak som opat, ako som bola zvyknuta, zastala pred krcmou - slusne oblecena emancipovana zena - "kopla" som do seba jedno male rezane pivko a sla som k svojmu autu. A vtom som citila na sebe vsetky pohlady miestnych stamgastov, ktorym to asi neslo do hlavy, co hlada sama zena elegantne oblecena v miestnej krcme, kde chodia zvacsa len chlapi, da si male pivo a.... tak to bol pohlad "pre bohov", ked som sa zas ja pozrela, na nich, ako si poniektori zabudli aj pusu zavriet.....Myslim, ze sme sa sokovali vzajomne.

Laci

08.07.2008 22:18:35

No ja neviem? Že by nás tam všetkých lákal "terezínsky koncentrák"?

Osma pardooon, "aj Ty si tam bola na vojne?" Ja viem, že nie, len si robím srandu. Ale predtým som nastupoval do Žatca k tankánom. A tam bola story - aj vážna aj humorná. Šéfoval tam útvaru podplukovník Šmejkal. A bolo jasné, keď niekto spomínal s úsmevom "Šmejkalovy lázně", vedelo sa, vo co jde. Stalo sa to tak, že partia absíkov podgurážená vystriehla Šmejkalovu dcéru a "urobili jej dobre", absíci šli do basy a preto odvtedy sa hovorilo, keď šiel absík do basy, že je "v Šmejkalových lázních".

Jaro ja neviem, či si tak zle pamätám, ale pamätám aj ja práve to, že on vyberal z pleca tie larvy, len či to boli rybáry? Nevím!

Vojto, máš aj pravdu, ale pokiaľ rodina nie je celkom funkčná, mať spriaznenosť duší či priateľstvo je veľká vec!!!
Všetci sa majte pekne, dobrú noc, Laci

Osma

08.07.2008 22:27:45

Laci,nebola som na vojne,ale robila som ako obciansky zamestnanec v uctarni,manzel bol vojak z povol.,teraz sa to vola profesional.vojak,boli sme tam 13 rokov.Tak to tam poznam.

Laci

09.07.2008 07:32:39

Osma ahoj, tak dosť rokov ste tam prežili. Tam, keď sme "chodili okolo" - Louny, Liťák - Litoměřice, atď., bolo tam vidno často chmelnice, ako základ
k dobrému pivku.

A Editka teraz "krčmová príhoda". Asi aj ja by som zabudol ústa privrieť od údivu Tvojej bohovskej kombinácie - baba oblečená takmer gala + pivko.
Šli sme pred rokmi sj s rodinou večer autom domov. Ale vtedy neboli benzinky tak časté a aj v noci otvorené. Boli sme pri Zlatých Moravciach a keď som prerátal km a spotrebu, tak som odbočil doľava smer Zlaté Moravce, pristavil sa v 1.krčme a prosil o pomoc, či mi niekto nemôže pár litrov benzínu. Jasné, že dobrý človek sa našiel, šli sme k nemu domov, nalial si 10 litríkov z bandasky a bolo jasné, že po ďalšiu otvorenú benzinku Žiar n.Hr. to zvládnem.

Takže aj také príhody, ktoré potešia, sa občas udejú, Laci

Edita Mareckova

09.07.2008 09:17:50

Hej, hej, priatelia, aj ja mam s krcmami dobre skusenosti.....

Dalsia skutocna prihoda:"Doviezi nam do zahrady a vinohradu konsky hnoj a kedze moj chlap bol na sluzobke, musela som sa o jeho roznesenie postarat ja, nakolko to zlozili pred vchod a strrrrrrrrasne to smrdelo a samozrejme zavadzalo. Aj som sa to pokusala talickami rozviest, ale zistila som "ze tadial cesta nevedie". Musela som jednak do roboty a ten hnoj, priznam sa, mi dost smrdel. Tak som sa zamyslela a opat mi pomohla miestna krcmicka. Vbehala som tam, zamavala som 500,- Sk a slusne som sa opytala, ci si nechce niekto zarobit. A bolo. Od vtedy som "kamaratka" s miestnymi bezdomovcami. Vzajomne si pomahame......zdravia ma......ja im sem tam zaplatim pivko-oni sa spytaju, ci by na stamperlik nebolo a tak. Priniesli mi aj hriby z lesa, lesne kvetiny. Proste si sem-tam pomozeme navzajom.

Laci

09.07.2008 10:52:52

Vidíš Editka, pri Tvojom "príbehu" mám hneď lepšiu náladu hahaha...
Pri tom ešte aj ten hnoj voňal...
Teraz napíšem myšlienku, čo nám rozdala naša "psycholožka", čo chodieva na naše stretká. Tiež ma oslovila...

D N E Š N Ý D E Ň

Dnešný deň je pozoruhodný deň. Je Tvoj.
Včerajší deň sa Ti už vykĺzol z rúk. Ten už nemôže mať iný obsah, než aký si mu dal. Zajtrajšok ešte nemáš prisľúbený.
Ale dnešný deň, ten je jediný, s ktorým si môžeš byť istý. Môžeš ho naplniť,
čím len chceš. Využi to!
Dnes MOZES NIEKOMU SPRAVIT RADOST.
DNES MOZES NIEKOMU POMOCT. DNES MOZES; ZIT TAK, ZE TI NIEKTO VECER PODAKUJE, ZE SI, ZE EXISTUJES, ZE TA POCITIL...
DNESNY DEN JE VYZNACNY. JE TVOJ.

Všetci sa majte krásne, Laci

revuca

09.07.2008 11:10:23

Zdravím Vás priatelia piva a vojenčiny.Nadarmo sa nehovorí, že vojna je pekná, ale krátka. Osma Tvoj manžel v ktorých kasárňach slúžil? A na pivo som najradšej chodil mimo Terezína do Litomeric. Editka Ty si taký znalec ľudských dúší, tak Ti dám jednu radu, i keď chlapi ma za ňu veľmi nepochvália. "Nikdy never svetlu v očiach muža. To len slnko presvitá cez jeho prázdnu hlavu." Humor a otvorené srdce je naplešia psychológia.
Vojto.

Osma

09.07.2008 14:58:03

Laci,ty kde chodis na take dobre veci,co tu pises?Musis si to prepisat,je to pekne.
Vojto,moj manzel robil u 1O32,to boli delostrelci.Ale ked napises nejake meno lampika z Terezina,urcite to bude vediet,o koho ide. Litomerice tiez poznam,tam sme tiez byvali 6 rokov,potom sme sa stahovali do Bohusovic n.O.Moj muz hovori,ze Slovaci vatsinou sluzili v Terezine.Teraz je z toho mrtve mesto,vsetko znicene,povodne tiez urobili svoje.Nevedia,co s tym.Mali kopu roznych planov,ale vzdy z toho nebolo nic.Ale my to nevyriesime.Zdravim vsetkych SM.Majte sa.

Osma

09.07.2008 14:59:51

Laci,"chybicka se vloudila",ma tam spravne byt MUSIM SI TO PREPISAT.Tak sorry.Musim si to vzdy po sebe precitat,nez to poslem.Ale sa ponahlam.

Anna

09.07.2008 15:02:13

Ahojte všetci.
Vojto musím Ťa pochváliť - TO SI NAPÍSAL NA JEDNIČKU! Aj to moje chorľavé srdiečko sa smialo somňou!
Lacko tie tvoje múdre myšlienky sú mi známe. Len tak ďalej!
Editka píš ďalej tie tvoje príhody, aspoň som sa zasmiala a zabudla som aj na svoje "trápenie" ....
Na ABILYMPIÁDU tento rok nemôžem. Nepustia ma lekári a ani môj manžel. Doma mi povedali, že nemusím mať každý rok "ceny". Už musím myslieť aj na seba.
Tu mi napadlo, že ja som tiež bola v ČR. Moje rodné mesto je Karlové Vary. Naši tam robili a bývali asi 5 rokov. Potom sa vrátili naspäť do Komárna. Tak som česko-slovenská-maďarka.
Prajem Vám pekný deň, POHODU, dobrých ľudí okoľo seba a hlavne život s humorom. Psychológiu sa učím len rok, ale dáva mi veľa!!!!!!
S pozdravom
Anna z TT

Laci

09.07.2008 16:59:09

Osma ja na tie myšlienky chodím len do klubu, kde chodí naša psychologička a naša Ľudka to rozmnožuje, mám rád tie debaty.
Vojto Ty máš dobre aj v tom, že dokážeš veľa vecí brať s nadhľadom!
Anka Ty budeš mať za chvíľu aj diplom univerzitný o psychológii človeka,
všetkých vás pozdravujem, Laci

revuca

09.07.2008 18:42:46

Ahoj Osma. Aj ja som služil u 1032 v rokoch 1971-1973. Robil som pri raketometoch oddielového počtára. Boli tam také mená ako Kubr, Motejl, Konopka, Bogy, Procházka, Kilián. Ten svet je naozaj malý.
Zdravím Vás priatelia a idem sa vytešovať s vnúčatmi lebo tu máme dcéru z Fr. aj s deťmi.
Držte sa.
Vojto.

Osma

09.07.2008 21:11:17

Vojto,manzel pozna Motejla,Konopku,Prochazku,Kubr odisiel,ked tam manzel nastupil v r.1977.Meno Standa Barcik ti nic nehovori?
My este vnucatka nemame,ale uz se na ne velmi tesime,uz su hadam ve vyrobe.Maj sa pekne a povytesuj sa s dcerou aj vnucatkami.Je to radost.Maj sa.Aj vy ostatni.

Laci

09.07.2008 22:33:01

Čaute všetci!
Ozaj vytešovať sa z vnúčat - to nemá chybu. Môj vnúčik bude mať za chvíľu rok, ale ozaj rastie ako z vody. A je úžasný aj preto, lebo sa viac smeje, ako plače. Osma, za chvíľu to príde...
V Terezíne som nebol dlho, čakal som len na prepúšťací rozkaz z Tábora, ale najviac si pamätám kapitána Koblíška, ktorý mi zhabal karty.
Majte sa fajn, dobrú noc, Laci

revuca

10.07.2008 09:08:38

Zdravím Vás priatelia Terezína. Osma, poznám ešte Kožíška, aj to meno Koblíšek je mi nejaké povedomé. Meno Barčík? Nebol to veliteľ oddielu kde boli húfnice? Ak by som zalovil v pamäti určite by som si spomenul na viac mien. Pane Bože veď to je už doba!!! Ináč na samotnú vojnu v Terezíne sa sťažovať nemôžem. Ako odd. počtár som bol samostatná jednotka. Robil som mapy na cvičenia, písal na stroji rôzne správy a rozkazy, písal som oddielový časopis, prihlásil som sa s kamarátom na každú súťaž / Zlatá kniha, Poznáš svoju vlast/ aby sme mohli vypadnúť z kasární. Vtedy začali kontaktné šošovky a ako vojaci sme ich mohli dostať zadarmo a tak som za dezert pre sestričku chodil ešte pol roka na kontroly do Prahy každý mesiac. Užil som si cvičenie Štít i maršala Jakubovského. Mám aspoň na čo spomínať a čo som tam urobil tak nič neľutujem.
Držte sa SM-kári.
Vojto.

Osma

10.07.2008 11:05:32

Vojto,ty mas tedy pamat.Kozisek to bol "pojem",na tom srandujeme este teraz.Barcik bol velitel oddielu,ako si pisal.Ten zostal v Terezine doteraz.Uz je to stary pan.V januari bol muz na stretnuti po ???? rokoch pluku a zislo sa ich tam dost,tychto" starych".Davam ti pochvalu,ked si robil poctara,tak si mudry chlap,to nemohol robit kazdy.
Teraz tam "zdochol pes".Ale aspon mas na co spominat.Maj sa pekne.Aj vsichni,teraz idem do zahradky,pokym zasa neprsi,burine sa dari,musim ju trochu vytrhat.pa.

revuca

11.07.2008 09:09:19

Ahoj Osma, asi druhých tá naša vojenská debata veľmi nezaujíma a ani sa nečudujem, ale je to sranda písať so "ženskou" o vojne v Terezíne. Pre iných také pojmy ako "kotlina" alebo " šance" n ič nehovoria. Bol som v Terezíne po vojenčine asi 2x keď sme boli v Čechách na dovolenke veď taký dlhý čas sa nedá len tak vymazať z pamäti. Keď tam bol Tvoj manžel tak bazén a kino ešte fungovali?
Zdravím Ťa aj ostatných, ktorí čítajú tieto riadky pre nich nič nehovoriace.
Vojto.

revuca

11.07.2008 09:21:15

Ahoj Laci. Na začiatku bolo slovo psychológia. Odtiaľ sme sa dostali k vojenčine a odtiaľ k dávnym spomienkam a odtiaľ k pohľadeniu duše a toto potrebujeme. Na pekné si spomenúť na smutné čím skôr zabudnúť ale hlavu mať otočnú tak aby sme jedným okom videli do zadu a druhým do predu.
Držte sa SM-kári.
Vojto.

Edita Mareckova

11.07.2008 11:42:32

Ahojte esemkari,

aj ja Vas rada citam a fakt zistujem, ze "vojencina" je vdacna tema. Ked mame zmiesane stretka, je to casta tema nasich muzov. Spominaju si radi na rozne usmevne prihody. Dokonca moja polovicka zastava nazor, ze chlap, ktory nebol na vojne "nie je chlap". Prosim, ja som len odcitovala jeho nazor. Edita

Laci

21.07.2008 17:03:10

Čavino Vojto a všetci ostatní!

Opúšťam vojnu aj Terezín a spomeniem "moju krkolomnú hru", nad ktorou sa väčšina počúvajúcich či čítajúcich pozastavuje s otázkou:
"Je to vôbec možné?" Ja hovorím, že áno, len to chce veľa času a ešte viac trpezlivosti!

Mal som množstvo problémov vo vzťahu s manželkou. Nezhody som roky prekonával tým, že som sa utiekal k práci. Rôznej. Už pár rokov nežijeme spolu, ale nezhody pretrvávali. Až som jej povedal pár krát, že ak chce, nech dobehne, ale ako kamarátka, zlosť a hádky nech nechá za dverami.
A prišlo aj prekvapenie. Postupne sa náš vzťah normalizoval.
Až v poslednú sobotu som bol pozvaný na jej 50-ku!!!
Bola tam aj časť jej rodiny, jej priateľ, naši rodinní priatelia,... Bolo to celkom "schodné" ale pre mnohých počúvajúcich či čítajúcich moje storry nepochopiteľné. Hlavne krkolomné "osoby a obsadenie". Ale šlo to. Nakoniec kamarátstvo vyhralo nad nervami a zlosťou, výčitkami, atď.

Ale časom a trpezlivosťou som dosiahol to, že sme kamoši a hotovo. Ale všetkým vám prajem, aby ste podobne divoké roky nemuseli prežívať!!!
Prajem vám pekný deň, aj pekný zbytok života - "VŽDY S ÚSMEVOM"!!!
Aj keď to vždy nejde hladko, držte sa, Laci

revuca

21.07.2008 17:53:41

Laci, takéto "story" môže pripraviť len život. Keby si to videl vo filme, tak by si povedal " to je riadna kravina". A dokonca happy end v 50-ke? Preto je život taký krásny, plný vzrušenia, očakávania a vyvrcholenie nemusí byť len v pornofilme.
Vojto.

Osma

21.07.2008 18:35:39

To je trefne napisane.Poznam aj takych,co sa rozviedli a potom sa znovu zobrali.A ona ho stejne znovu podviedla!Tak nasledoval druhy rozvod.Ale to neni moj pripad,ja som so svojím muzom 3O rokov.
Majte se vsetci dobre.

Laci

22.07.2008 21:16:07

Ja len takú "drobnosť" zopakujem. Tá oslava bola ok ale som rád, že nežijeme spolu - ona /konfliktný to človek/ so svojím priateľom
a JA VO SVOJOM SVETE, v bezstresovom kľude a šťastí !!!
Majte sa fajn, Laci

Edita Mareckova

23.07.2008 12:43:22

No co uz. Ved rozumni ludia sa dokazu skoro vzdy dohodnut. Taky uz je zivot.
Dokonca som uz zazila aj to, ako sa na pivku stretavali moj expriatel z mladosti a exmanzel. A ked som ich v zahradnej pivarnicke zbadala neverila som vlastym ociam. Pristavila som sa - tiez som si s nimi dala male pivko a zistila som, ze si celkom dobre rozumeju. Asi som bola zatazena na "rovnaku krvnu skupinu" ha-ha-ha.

A este jedna zvlastna kombinacia ludi sa mi "podarila dat dokopy". Bolo to na promoci mojej dcery. Tiez minuly a sucasny+ ich rodiny .. ...A kedze islo o inteligentnych ludi, nadoslo tam k ziadnej neprijemnosti, sice okolo "krku si nepadali", ale kazdy sa choval slusne a nikto nevyvolaval ziadne konflikty..... Sama som si nevedela ani predstavit, co vyvola taketo zoskupenie ludi, ale riskla som to a vyslo to. V opacnom priade by som musela robit oslavu na dva krat - a ved ja nie som multimilionar...

Laci

25.07.2008 23:05:31

Čaute všetci tu prítomní!
Zanesiem do tejto vážnej témy aj úsmev po rokoch. Ale vtedy mi bolo všelijako a hrozne ma bolela hlava. Keď som prišiel domov.
Chémiu som nemal rád, ale vtedy "ma zachránila". Bol som len ôsmak na ZDŠ a plieskala nami aj puberta. Ale dostali sme triedneho dosť vážneho pána. Ale my sme ho nebrali až tak vážne. Pol roka nám dvíhal prst a hrozil. Ale my chalani sme kašľali na jeho upozernenia.
Až prišiel trištvrťrok a jeho upozornenie sa stalo realitou!!! Mali sme triednicku hodinu a nám, ôsmym chalanom dal pozbierať žiacke knižky. A zapísal nám dvojky z chovania!!!
Od tej chvíle to bolo ťažké, rozbolela ma hlava. A čakal som, kedy bude mamka pýtať žiacku knižku. A po určitej dobe to prišlo. Pýtala a dal som
s obavami. Lebo vtedy by naši prijali skôr 5ku z matiky, ako 2ku
z chovania. Ale našťastie si nezobrala okuliare a ja ako slušný chalan -
s 2 kou z chovania ani nerátala.
Otvorila žiacku a ja som tŕpol!!! A čítala to nahlas: "No, dvojka z chémie,
nabudúce aby bola jednotka!!!" Až potom som si uvedomil, že bez okuliarov je ch ako ch. Chémia, či chovanie. A bol som potichu šťastný!!!
Za chvíľu ma hlava prestala bolieť, vyhovoril som sa, že tabletka zabrala.
Potom sme sa snažili sekať v škole dobrotu, aby 2ka nebola aj na vysvečku. Trošku sme chalani tŕpli, ale chvalabohu nebola!!!
Vtedy z toho bol bolehlav, teraz úsmev pri spomienkach na to. Vtedy mala mamka cca 35, ale ja som jej to vyzradil s humorom, keď mala cca 65.
Aj taká býva občas psychológia človeka - puberťáka hahaha, Laci

Edita Mareckova

26.07.2008 10:34:50

Hallo, hallo LACI,

ja stale hovorim, ze niekedy je lepsie nevidiet a dokonca aj nepocut. Aj si ma rozosmial.

Mamina aj JA mame rovnake mena. Obidve sme Edity. To si mal vidiet, ako som OBE boli niekedy hluche, ked otec na nas vykrikoval menom a bolo treba nieco spravit, co sa nam nepozdavalo. Mamina si akoze myslela, ze to krici na mna, no a ja zas, ze otec hlada maminu.Pre istotu. xixixi
No a za slobodna sme mali nielen rovnake mena, ale aj rovnake priezviska. Obidve sme boli Edity Paskove a rozdiel medzi nami bol LEN 25 rokov. A raz som OMYLOM vzala do byvaleho NDR mamin pas namiesto svojho. No to bolo "kopec srandy na colnici". Este ze bola zima a svietilo slniecko. Schovala ma velka kozusinova capica a slnecne okuliare. Keby mi na to prisli, asi by ma zatvorili. S pasom, ktory mi nepatril cez hranice a to este za tvrdeho socializmu - viete si to predstavit?
Vtedy som sa toho az tak nebala, lebo som bola mlada a neskusena, ale teraz mi az zimomriavky naskakuju, ked si na to spomeniem.... pa Edita

Laci

27.07.2008 00:13:48

Editka vidíš, aj Tvoj "príbeh" je aj humorný, keď si to celé premietam do skutočnosti. A ocino vás, obe Edity, neposielal sem-tam na ušné??? Lebo ja som väčšinou posielal ironicky syna na ušné, keď sa stále vyhováral, že nič odo mňa nepočul. Aj NDR mohlo byť veľmi zaujímavé, čavino, Laci

Laci

30.07.2008 11:11:35

No a teraz aj o aktualite. Na mňa to tak pôsobí. Pokiaľ som niečo pekného prežil a chcem o tom napísať, občas aj do Nádeje, je dobré, keď napíšem hneď, alebo čím skôr, lebo keď to odkladám, stáva sa to menej aktuálnym
a trochu eufórie vyprchá. Veď to poznáte aj vy ostatní.
Takže teraz idem písať o ABILYMPIÁDE, ktorú naša JARKA zorganizovala VÝBORNE !!! Lebo ešte v hlave mám zážitky dosť čerstvé. Ja najradšej píšem
síce hneď na druhý deň, ale teraz som musel najprv prekonať iné závažné problémy. Takže majte sa pekne, Laci

atevi

30.07.2008 17:28:46

Ahoj Laci.Tak ako sa podaril članok??A čo si robil na Ambiliade???Pochval sa.

Laci

30.07.2008 23:34:42

Atevi čavino, článok mám na 90% hotový, ešte nejaké korektúry. Tam som si bol zahrať šachy, ale narok si vyberiem k šachom aj čosi druhé, ešte neviem presne, že čo. Ale určite nebudem vyšívať, hačkovať, štrikovať, tortovať, a tomu podobné veci, dobrú noc, Laci

atevi

31.07.2008 08:38:23

Pekny den Laci aj všetci vospolok:-)Tak vidno,že Ti to ešte myslí,ked hraš šachy.Mna to učil hrať bracha,ale akurat si matne pamätam pohyb figurín na šachovnici.Logika nejak chyba:-(Ta je asi viac dana mužom.My ženy skôr vynikame v tych disciplínach,ktore si vymenoval nižšie.
Všetko dobre a všetkym želam príjemny a pohodovy dník.Ahojte.Iveta

Laci

15.11.2008 12:19:16

Ahojte ľudkovia psychológie!

K tejto téme pár slov. Často sa mi dostáva do rúk kniha "MILUJ SVOJ žIVOT". Určite to mnohí poznáte. Vezmem to do rúk, keď sú problémy vzťahové s mangelkou, s ktorou chvalabohu nežijem. Lebo určite by strtesov bolio oveľa viac, veľa obmedzení na ceste po byte s vozíkom,atď. a bol by som na tom ešte oveľa horše. Ja viem, že sa mnohí pýtate, prečo sa nerozvediem. Ale ja hľadám cestu vždy čo najmenej konfliktnú, aby som lepšie prežil. Takže zatiaľ túto cestu som si vybral. Uvidím, dokedy.

A v tej spomínanej knižke vždy otváram najprv stranu 95, kde je napísané:
"LáSKA PRICHáDZA, KED TO čAKáME NAJMENEJ, keď ju nehľadáme. Toho pravého partnera nikdy nestretávame v čase, keď sa usilujeme o lásku,...

Tieto múdre slová sa aj mňa veľmi dotýkajú, tiež som našiel MOJU, keď som s tým vôbec nepočítal a - SOM ŠŤSTNY S ÚSMEVOM NA TVARI !!!
A keď som sa snažil, nebolo to ono...

Všetci buďte šťastní, Laci

cikcikcik

18.11.2008 12:34:32

Laci

ahoj strasne krasne si to napisal ja som uz vyse roka rozvedena a mam omnoho kludnejsi zivot ako som mala som vyrovnana. teraz mam priatela s ktorym spolu zijem a je nam fajn, ziadne nervy, ziaden stres, s byvalym manzelom sa strtneme len ked Laurika -moja dcera ide na vikend k nemu na navstevu, obcas nad tym rozmyslam preco som sa vôbec vydala a nasla som odpoved asi len preto, lebo som sa bala, ze so sm-kou ma nikto iny nebude chciet nebanujem ze mam moju zlatu Lauriku ale minulost by som nevratila spät krasny den vsetkym

Laci

19.11.2008 11:28:49

Marcelka

aj Ty si to pekne napísala, ja ešte to dopíšem z vlastnej praxe. Keď sme boli druháci na výške, s mojím spolužiakom a najlepším priateľom sme sa dohodli v istý deň, že pôjdeme na disco, že už je nám málo venovať sa len škole, lesom, turistike a tréningom, už by sme chceli aj babu. Ozaj sme tam stretli obaja baby, ktoré sa stali našimi manželkami, ale u nás oboch manželstvo hapruje.

Takže sa len potvrdzuje to, že keď hľadáš priateľku, partnerku, tú pravú väčšinou nenájdeš, "LASKA PRICHADZA, KED TO CAKAME NAJMENEJ...",
ako som to už vyššie písal,

majte sa pekne, Laci

atevi

19.11.2008 12:45:17

Ahojte Marcelka aj Laci
Tak to je pravda,že nasilie plodí len nasilie.
Ak si nasilu niečo hladaš,tak.....nič dobre z toho nevzíde.
Šak možno sme tu viacerí takí.
Ja zdielam asi Laciho nazor a držím v manželstve zo solidarity k deťom a hlavne kvôli pokoju v rodine.
A samozrejme som si vedoma toho,že potrebujem pomoc a možno ešte jej viac budem potrebovať a to môžem očakavať len od zdraveho chlapa.
Takže u nas porozumenie z mojej strany.O laske nemôže byť ani reč.
Zdraví Vas všetkych šťastne aj nešťastne zosobašenych.Iva

Osma

19.11.2008 19:50:05

Jee,to mam teda stastie,ja som v septembri oslavila s manzelom 30 rokov spolocneho zivota v dobrom,aj v zlom a mozem napisat,ze sa stale lubime a som tomu velmiiiii rada Nie su kazdy den vianoce,ale je to vsetko tak akurat.Majte sa vsetci gut.

atevi

20.11.2008 09:05:20

Osma
Tak to som rada.Gratulujem ku dobrej volbeIva

Jaro

20.11.2008 09:53:19

Cafte
Je nas viacej takych co i v tejto chorobe to maju celkom dobre,hoc moja polovicka hovori ze teraz som vacsi hundros jak za zdrava a tiez za tych skoro tridsat rokov to nemala vobec lahke

Anna

20.11.2008 12:42:50

Ahojte všetci.
Prajem Vám pekný deň.
My s manželom oslavujeme tento mesiac 32 rokov spoločného života.
"LÁSKA PRICHÁDZA, KEĎ TO ČAKÁME TO NAJMENEJ"!
Diagnózu "SM" mám 33 rokov. Vydala som sa druhýkrát s 2 dcérkami a + "SM". V chorobe som porodila ešte syna a dcérku. Som šťastná a máme sa radi. Určite, že nemáme to ľahké, ale sme spolu v dobrom aj v zlom!
Prajem Vám všetkým tiež, ŠŤASTNÝ ŽIVOT a veľa lásky!
S pozdravom
Anna

Laci

12.12.2008 15:31:03

Ahojte všeti!

Pomaly čítam brožúrky "Život so SM", vzťahy s členmi rodiny a priateľmi.
Najlepšie by to bolo celé opísať, ale aspoň časť.

"Drahí priatelia,
putá, ktoré nás viažu k priateľom a príbuzným, sú podstetné pre naše šťastie a pocit pohody. Prinášajú nám radosť v dobrých časoch a podporu v časoch ťažších. Ak náte SM, takéto vzťahy potrebujete zo všetkého najviac.
Naučiť sa prekonávať SM môže byť stresujúca skúsenosť pre vás aj pre
vašich milovaných. Ako sa každý prispôsobuje situácii, vo vzťahoch môže byť cítiť nervozita. No bez ohľadu na to, aké ťažkosti prekonávate, vždy máte možnosť upevniť a udržať svoje putá s príbuznými a priateľmi.
... Z času na čas môžete mať vy aj vaši blízky pocit, že SM vás pohlcuje. Ale najdôležitejšia vec, na ktorú by ste mali pamätať, je to, že vy všetci by ste si mali náhsť čas na odpútanie sa od každodenných starostí pri zvládaní choroby a nájsť si čas na to, aby ste sa tešili z toho, že máte jeden druhého."

Tie dobré vzťahy pre nás je ozaj veľmi podstatná vec. Ja to napíšem v svojej skratke. Pokiaľ mám kontaktovú pauzu viac ako 1 deň napr.so svojím SLNIEČKOM, čo je pre mňa "vrcholom jednej pyramídy a dcéra s vnúčikom "vrcholom 2.pyramídy", som nesvoj, hľadám rôzne možné kontakty, aby som vedel, čo sa stalo a ako je. Až potom sa zas upokojím.
Aj to takto pôsobí napr. na moju psychológiu.

Preto vám všetkým esemkárom držím palce, aby ste stále mali pohodu a mať sa o koho oprieť v krízových časoch, Laci

rena

13.12.2008 18:07:13

ahojte,citam Laciho slova a rozmyslam.pekne si to napisal a je to pravda.teraz vo stvrtok sme mali Vianocnee posedeni nasho klubu/Bardejov/,velmi som sa tesila,ako malaa.prisla aj nasa prezidentka Jarka,vsetci SMkari z klubu,nabilo ma to energiou.clovek fakt potrebuje ludii okolo seba,ludii,s ktorymi sa citi fajn,s ktorymi sa moze bavit o comkolvek.pa

jana

19.12.2008 08:57:19

Nie každý deň v manželstve svieti slniečko ale ja po dvadsiatich dvoch rokoch ziťujem že to bola správna voľba.

Laci

20.12.2008 16:13:37

Janka to je dobre, že to bola správna voľba, ja by som mal v auguste 30.výročie sobáša. Síce my nie sme rozvedení - zatiaľ, ale hrozne ma teší, že už dlhšie nežijeme spolu, psychicky preto som na tom oveľa lepšie, Laci

Laci

03.02.2009 14:21:49

Čavino čítajúci, ahojte!

Teraz som dostal myšlienku NEVZDÁVAŤ SA!!! Napíšem tú smutnú príhodu. Náš triedny zo ZDŠ z osmičky mal manželku s SM. 8 rokov s tým celkom dobre bojovala. Ale potom sa vzdala. Neviem, z akých dôvodov - či veľký atak, či psychika - bola učiteľka, alebo niečo iné. Ale sa prestala brániť, prestala bojovať a potom už len 3 roky vydržala na tomto svete

Preto znova opakujem to, čo aj viete - najlepšie sa bojuje s SM -
S ÚSMEVOM NA TVÁRI, S OPTIMIZMOM, S LÁSKOU A CHUŤOU BOJOVAŤ, NEVZDÁVAŤ SA !!!
Ja viem, že občas je to ťažké, ale ZABOJUJME, NEVZDÁVAJME SA, Laci

rena

12.02.2009 15:29:44

Ahoj Laci,tvoje slová su povzbdivé.Su dni,ked to ide,su dni,ked nie..Ja som v pohode,ked su moje biologické potreby vybavené,ked niekam pojdem a nehrozi,ze sa pohnu črevá a močový mechur nebude priliš aktivy,aby to nebolo vidiet a cititpaa

bindiz

09.03.2009 15:19:22

Ahojte všetci z tejto rubriky.Rubriky Psychologia človeka.
Sama som psychologička,síce už za zenitom,t.č. na dôchodku ,lebo mám 58 rokov.Aké zvláštne,teraz som si uvedomila,že na dôchodku som vlastne preto,že som v dôchodkovom veku a teda."Ptac sa človek!"Jasné,že ešte vlastním aj takú vzácnosť,ako je SM-ka, ale aké smutné je uvedomiť si,že už patrím do starého železa,lebo mám ...rokov!!!A ešte vôbec si nemyslím,že by som už nič nemohla ponúknuť.Už len z titulu,že som už stará,teda/asi/nevýkonná/!!!
Tak čaute.Len som si tak existencionálne zafilozofovala.
Pekný deň,veľa energie,dobrú náladu a ZDRAVÍM
pa,pa

rena

09.03.2009 19:20:34

ahoj bindiz,teba nestve SMka,ale to,ze si na dochodku:moj otec ma 58,mama 54r.a nemozu sa dockat dochodku.uz len pocitaju,kolko rokov este,uz keby zajtra,tak sa tesia.veelke plany maju,ze jak nebudu nic robit,len oddychovat...

bindiz

09.03.2009 19:33:09

čau reni.
Nie je to celkom až pravda,že ma neštve SM,ale to,že som na dôchodku.Mať SM je pre mňa,ako bývalú gymnastu/bola som celkom dobrá-3. na Sklovensku/ a teraz nemôcť vôbec nijaký šport,ani prechádzka do prírody,tak,to by som nepovedala,že ma neštve SM-ka.
Ale dôchodok,to je pre človeka,ktorý je dynamický,rád je aktívny v každom smere...?Mám pocit,že dôchodcovia sú na poslednom/skoeo/rebríčku spoločenského života.Tvojim rodičom sa nečudujem.Lebo pravdepodobne sú v plnom nasadení a v tomto veku už je menej výkonný,ako mladý organizmus.Vieš,moje kamarátky,kým sa nedostali na dôchodok/hovorím otých,ktoré nemajú vnúča/,už vedia o čom som hovorila,keď som fňukala,že chcem niečo robiť,chcem medzi ľudí.Chela by som medzi zdravých ľudí,aby som bola aj ja zdravá.Ja som s tým zmierená.Myslím,s dôchodkovým vekom.Len ...Myslím,že dôchodcovia vedia,o čom hovorím.
pa

bindiz

10.03.2009 15:18:17

Tak,ahojky Rena.
Tak čo?Opýtala si sa ešte raz rodičov,ako to myslia s tým odchodom do dôchodku a prácou?
Vieš z vonku,to vyzerá tak,že každý sa ledva vie dočkať dôchodku.Ale ,keď je človek tam,porozmýšľaj.!Myslela som to v dobrom.Len tu,napríklad pri takej zmene situácie človeka,si uvedomíš,ako ľudia povrchne rozmýšľajú.Resp.málo sa zamýšľajú nad tým,o čom hovoria!
Tak,maj sa pekne.
Zdravím

Osma

10.03.2009 16:37:18

Musim tiez reagovat.Clovek by sa mal zamyslat aj o tom,než odide do dochodku,co v nom bude robit. Ked to nema premyslene a zajtra ukončí robotu a doma sa nudi,chodi od okna k oknu,prečíta si noviny a to je za cely den cela činnost,tak sa potom nedivim,že si hovori,že dochodok je na figu. Ja nerobim a moj manžel je teraz už druhy rok na dochodku a poviem,že niekedy je nam 24 hodin malo. Mame tolko činnosti,že naozaj nevieme,co robit skor.Do toho u mna samozrejme počitam aj oddych behom dna.Možno,že niečo ine je byt penzistom v panelaku a niečo ine v rodinnom dome. A žena-ta si vždy najde nejaku činnost,ktora ju bavi.Ja tiez ešte nemam vnučatka,ale teším sa z toho,že sme s manželom doma,robime co nas bavi a že sme spolu.

rena

11.03.2009 15:12:13

ahoj bindiz,ja som to trochu odlahcila,jasne,ze SMka zaskocí kazdeho.suhhlasim s osmou,je inak dochodcom v panelaku,inac v rodinnom dome,na dedine,so zahradou.aj mojim starkym je malo 24 hodínmaju "strasne vela roboty"zaujimavé je ich sledovat,co oni vsetko robia,to pracujuci clovek neurobípaa

debatka

11.03.2009 21:56:52

... ja som "stihla" odpracovať presne 20 rokov... väčšinou som v kolektíve patrila "k mladším" a postupne som "vyprevádzala" kolegov do dôchodku... vždy mi hovorili, že ja mám ešte kopec času, kým sa budem "lúčiť" pri odchode do dôchodku... ani som sa nenazdala, a "vďaka" SMke som dôchodkyňa už v 40-tke... aj keď invalidná... a tak si už 3tí rok na to "zvykám"... ale takých nás je asi viac ;o))

lucinka

12.03.2009 10:24:10

AHOJTE
Je smutné čítať ako sa každý starší človek opúšťa ked ostane doma a ešte ked je chorí.
A čO MI MLADší.čo mame povedať a ako sa správať.Depresie nepomáhajú ani zdravému jedincovi.Treba si pomyslieť-je niekto kto sa ma možno horšie ako ja.
TA SA NEľUTUJTE A CHYTRO VON S VNúčATAMI.

bindiz

13.03.2009 18:53:19

Máš pravdu lucinka.
Samoľutovanie nevedie k ničomu.Niekedy to tak vyzerá,keď rozprávam o svojich eh...Len "treba vstať a ísť".Ako som čítala raz jednej knihe,kde autorka radila ženám,ktoré si ťažkali na svoju nadváhu.
Len čoho sa chytiť,čo robiť také,čo by som mohla,z čoho by som sa tešila...
Už som vravela.Ja sa poznám.Na niečo určite prídem a POTEŠÍM SA.
Len ,možno teraz,v tomto období som nejako v suteréne,z ktorého určite výjdem.Veď koho baví stále byť dolu?
Vnúčatá ešte nemám,ale ,ta veď aj iné veci určite existujú!

Laci

09.04.2009 16:47:56

Čaute moji milí!
V niečom sa asi budem opakovať. Voľakedy som si myslel, že človek, ktorý nemá problém s komunikáciou a je kluďas, nemôže byť problém. Ale ludkovia sme rôzni. Ja som na to natrafil, keď som začal robiť externe v Autoškole inštruktora jazdy.
Začal sa kurz, kde v začiatku sa počet ľudí rozdelil tak, že stály učiteľ mal cca 17 adeptov vodičského umenia a ja, čiže my externí 10. A určitý problém nastal po prvých hodinách výučby, že ženy veľmi rýchlo zistili a spravy si podávali, že keď stály učiteľ bol dosť nervák a ja klasický kluďas, začali sa prehlasovať ku mne. Ja som ich neodmietal. Ale keď sa blížil koniec kurzu, ja som mal asi 17 ľudí a stály len 10.
Ja som si to neuvedomil, že to môže byť aj problém. Len keď ma oslovil môj stály kolega, že počet ľudí sa otočil a on sčasti nemá čo robiť. Že ako to ja robím, že viac chcú mňa a jeho nie. Tak som mu spomenul empatiu, lebo tí ľudia, hlavne ženy, chcú pri inštruovaní kľud, pokoj a to som im ja asi dával,tak ako to potrebovali.
Takže aj z kľudu a pohody môže občas vzniknúť nečakaný problém včetne závisti atď., všetci sa majte radšej v kľude a v pohode, Laci

Laci

03.10.2009 14:42:29

Ahojte všetci čítajúci a píšuci !
Nevedel som, kam zaradiť túto myšlienku - rozhodol som sa sem.
Ide o moju možno chorobnú závislosť na presnosti a čase. Mám veľmi rád
presnosť a nemám rád, keď niekto musí na mňa čakať a ľudkovia, čo ma
poznajú, vedia, že radšej ja budem hodinu čakať, ako minútu meškať!!!
A vždy chcem vedieť, koľko je hodín. Keď ležím na posteli, otočím hlavu
trochu doprava a mám tam hodiny. Podobne keď sedím na gauči, mám
iné hodiny, ktoré ma znova ukľudňujú časom. V kuchyni nástenné hodiny
"mi tiež posielajú časový pozdrav" a tu pri PC je to tiež OK. To všetko ma
ukľudňuje.

A teraz mi vyzraďte, či len ja som tak časove závilý - ako drogy, káva, alkohol, láska a pod., v akých verziách sa to prejavuje u vás???
Majte sa peknúčko a užívajte si pohodové a krásne babie leto, Laci

ferino

06.10.2009 10:44:43

Ja zase som zaťažený na čas obeda. Som nervózny, keď je sobotňajší alebo neďeľný obed až po dvanástej. Cez týždeň mi to je jedno, ale víkend no musí byť. Tak som bol naučený z detsva a žiaľ mi to ostalo.

Laci

07.10.2009 14:21:01

Ferino je to tak, ako hovoríš, ja som mal podobnú výchovu, ale potom podľa rôznosti zamestnania aj cez víkend som to musel zmeniť. Ale teraz, keď "som už zamestnaný" s vozíkom + asistenti a iné okolnosti, aj fyzické, som
nabehol so stravou na systém raňajky do 8.h., obed okolo 12 h. a večera
17.-18.h. Takmer nemocnično-kúpeľný či rekondičný stravovací systém.
Ten mi najviac vyhovuje.
Všetci sa majte pekne, Laci

Elenka

08.10.2009 09:59:43

Ja síce nie som zaťažená na presnosť a väčšinou (90%) meškám, ale na hodiny som tiež tak zaťažená. S hodinkami na ruke som aj spávala, keby som sa náhodou v noci zobudila, aj vtedy som musela vedieť, koľko je hodín. Teraz už asi rok hodinky nenosím, jedny sa mi rozpadli, druhé pokazili, tretie boli také špeciálne, že mi vytrhávali nite z oblečenia a to boli nové, tak si musím stačiť s mobilom. Hodiny máme v každej miestnosti, okrem detskej izby a ešte v kúpeľni mi strašne chýbajú, ale aj tam si zadovážim
Ale čo sa jedla týka, tak je mi to jedno, kedy, ale nedávno sa mi stalo niečo, čo som predtým nikdy nezažila - zúfalstvo (alebo skôr zúrivosť) z hladu. Nechápala som sama seba, čo sa to so mnou deje

Laci

08.10.2009 13:46:42

ELENKA aj také veci sa stávajú. Že občas som aj ja na seba zlostný preto, lebo to a to nedokážem, nemám sily, ale občas aj zúrivosť mi dodá viac sily - ale musím byť naštvaný sám na seba !!!, pokiaľ ma vytočí niekto iný, hneď ma to zablokuje, stuhnem, bez pomoci nedokážem nič.
A ešte pokiaľ ide o hodiny, mne sa páči aj to, že som napr. v kúpeľoch
v Piešťanoch, mám propcedúru vaňu, dvaja "chlapci" ma "hodia" do vane
a na stene sú hodiny - teší ma, že mám prehľad, aký je čas.
Všetci sa majte fajn, Laci

atevi

08.10.2009 18:38:11

Ahojte
No ked už o tych hodinkach je debata,tak ma napadla jedna vec.
Ocko mi dal raz taku brožurku o chorobach a ludovom liečitelstve.Boli to rady"starych mam".Takže choroby boli pekne zoradene podla abecedy.A nielen choroby ale aj pomoc pri všelijakych neduhoch.
Nalistovala som si samozrejme dg.SM.Bola tam.
A teraz počuvajte čo bolo napísane.Neodporuča sa pri chorobe nosenie klučov a hodiniek.Trošku som sa nad tym zamyslela,lebo ked som ako mlada chodila von s kamošmi,tak som stale musela mať v rukach kluče a samozrejme hodinky na ruke.
Aj teraz ked ich nemam velmi mi chybaju.
Pekny večer a príjemnu bezproblemovu jesen

ferino

08.10.2009 18:41:54

hodinkz som prestal nosiť asi pred dvoma rokmi. Čas mám v počítači a v mobile. Inak si problémy s časom nerobím. Okrem toho termínu obeda.
V robote je pohyblivý pracovný čas, tak sa nemusím stresovať. Hlavný dôvod prečo ich nenosím je ten, že neznesiem nič na rukách.

rena

10.10.2009 21:22:14

ahoj atevi,
rozmyslam.......hodinky a kluce som vzdy mala u seba,hodinky vzdy na ruke,no pred par mesiacmi sa mi odtrhol remienok,nenosim ich,no uz ani nebudempaa

atevi

19.10.2009 21:59:44

rena
Ahoj reni
Ja tie hodinky na rukach musím nosiť stale,lebo ked ich nemam velmi mi chybaju.
Nepobadala som rozdiel ked som ich nosila, alebo som bola bez nich.
Tolko som chcela k tomu dodať.
Však skusiť môže každy.Skuste a uvidíte

Lienka 207

20.10.2009 11:13:14

Ahojte všetci,
k noseniu klúčov - myslím si, že klúče by sa nemali nosiť vo vrecku (vačku)
nohavíc preto, lebo je to blízko tela.
Klúče sú z kovu a ten chladí a možno aj vyžaruje nejakú negatívnu energiu - záleží z čoho a od čoho sú. Nakoniec aj derú vrecká - poškodzujú látku z ktorej vrecká sú a potom majú bližšie k telu.
Hodinky - remienok na hodinkách by nemal byť stiahnutý tak, aby stískal
karpálny tunel na ruke a ak je kožený či z inej umelej hmoty - mala by byť pod hodinkami podložka - ak je niekto citlivý na kov, aby ho pri nosení vonku ten kov nechladil - lebo cez ruku prechádzajú do koncov ruky žily a v prstoch je ukončenie nervových dráh. Kedysi páni nosili hodinky na retiazke a tiež vo vrecku nohavíc - bolo na nohaviciach ušité zvláštne malé vrecko, alebo v saku. Klúčov vtedy nenosili toľko ako majú ľudia teraz. Teraz nosia ešte aj USB klúč - hlavne mladí ľudia - je v ňom kopec údajov - možno aj to škodí. Ale čo už dnes neškodí - je toho veľa.
HLAVNE NEŠKOĎME SEBE a INÝM zlým slovom, myšlienkou a zlým prianím.
Jeden múdry človek povedal, že kto robí dobre druhým - robí dobre aj sebe.
Pekné dni Vám želá LIENKA

Laci

20.10.2009 12:11:26

LIENKA ahoj, pekne širokospektrálne si obsiahla túto tému.
Ja sa trochu vrátim ku kľúčom. Asi je to tak, ako píšeš, ale ja som vždy po mojich skúsenostiach uprednostňoval istotu. Kľúče som nosieval vo vrecku saka a keď som nemal sako, tak vrecko nohavíc. Tam som najviac cítil istotu, že nikto mi tam nešmátra, nezasahuje, cítil by som to.
A vždy, keď som aj prišiel domov, tak môj 1.rituál bol - dal som si dole hodinky a vybral kľúče z vačku a dal oboje na chladničku v kuchyni, aj vtedy a tam som už mal ten pocit istoty, že už sa môžem "odstrojiť", uvolniť.

LIENKA a veľmi pekne si napísala tú poslednú myšlienku - "Neškoďme sebe a iným zlým slovom, myšlienkou, zlým prianím...", ozaj, že slová a myšlienky majú veľkú silu!!! Oveľa väčšiu, ako som si myslel pred rokmi.
Takže ROBME DOBRE DRUHÝM, V DOBROM SA NÁM TO VRÁTI !!!
Ahojko, maj sa fajn, aj všetci ostatní, Laci

atevi

20.10.2009 18:05:50

Lienka 207
Laci
Ahojte.
Velmi pekne ste uzavreli tuto temu s klučmi
Tiež si myslím to iste Lienka.....čo už dnes človeku neškodí?
Mne osobne najviac vie ublížiť zle slovo a to bolo,je a bude vždy to najškodlivejšie pre človeka.
Tak Vam všetkym želam všeko len to najlepšie a aj ked zamračenu,ale bezproblemovu jesen
Iveta

reset

21.10.2009 13:07:27

atevi
Pekný deň!

ferino

21.10.2009 13:09:18

Ktosi múdry povedal: nerob druhým to, čo nechceš, aby oni robili tebe.

Takže všetkým život bez problémov...

atevi

22.10.2009 17:53:26

reset
pekny večer...aj všetkym ktorí píšu na tuto stranku

atevi

22.10.2009 17:55:33

ferino
to povedal Ježiš.....alebo môžeme povedať aj naopak....rob druhym to,čo chceš aby robili Tebe.......

Laci

13.11.2009 17:31:30

ČAUTE PARTIA !

Viete dobre, že dnes je zvláštny deň, zaujímavý dátum. Občas sa vraví,
že "dnes pália krivých", keď je 13-teho a piatok. Ale ja to beriem s úsmevom. 13-ku beriem ako každú inú. Povery nie sú moja doména. Samozrejme, že máme na to rôzne názory. Ale od mladi som to bral s humorom a ako zhodu okolností.

Možno najčastejšie sa v poverách okrem 13-ly spomína čierna mačka. Mne bolo vždy smiešne, keď sa spomenie, že pred autom prebehla čierna mačka, môžu nastať problémy. Keď som ešte dokázal šoférovať a popred auto mi prebehla čierna mačka, tak som len spomalil, aby som ju neprešiel - ako každé iné zvieratko a potom som zase s úsmevom pridal. Veď to je jedno, či prebehne cez cestu mačka čierna, biela, hrdzavá,
atď. Či nie?
Majte sa všetci v pohode - vždy, aj dnes, v piatok 13-teho, Laci

rena

13.11.2009 20:02:10

ahoj laci,
ani som si neuvedomila,ze je 13 a piatok,keby si to nenapisal,ani by mi nedoslo.spominam si,ze v detstve bola cierna macka postrachom,potom,ked sa zaplo moje racio,uz som takym poveram neverila.ani piatok 13ho nebol postrachom.co vsetko ludia navymyslajuu!.....

forum

21.11.2009 10:24:18

ahoj
ak sa dohodnete na určitú hodinu, tak si môžete písať na tomto szsm chate

http://szsm.szm.sk/x7chat2/index.php

staci meno (username) a potom kliknúť na miestnosť (General Chat)


Marek

Elenka

16.12.2009 11:50:33

Napíšte mi niekto niečo pozitívne a veselé, potrebujem to. Snažím sa myslieť pozitívne, snažím sa nemyslieť na budúcnosť a zlé veci, žijem pre dnešok a svoju rodinu a potom sa stane nejaká fakt drobná a nepodstatná vec (stŕpla mi ruka v noci, som si ju priľahla, pocit, akoby som ju mala v sadre a napadlo ma, že také to raz môže byť, chytilo ma zúfalstvo) a ja som sa dnes už tretíkrát skoro rozrevala. Snažím sa pred kolegami a šéfom byť v pohode, ale nemôžem na to prestať myslieť. Ako mám na to prestať myslieť?

reset

16.12.2009 13:20:08

Ahoj Elenka, pozitívna správa je, že čas má nádej aj pre zúfalých a veselá je, že zas budú Vianoce. Tak si pusť hudbu a usmej sa. S chuťou do toho umierania! "Mne nič netrpne a predsa Ti závidím!")
Robo

Jarka

16.12.2009 14:00:24

Elenka,ahoj,prečítala som si Tvoju správu hneď ako som prišla z obchodu,ja mam SM už 10 rok a všimla som si,že tie stavy sa strašne menia,raz je lepšie a raz horšie,len netreba sa poddávať,treba isť ďalej....
Dobré je,keď ešte chodíš do práce,aj ja som ešte zamestnaná a beriem to ako liek...
Tak sa z toho raduj!!!
Elenka,odkiaľ si,ak sa smiem spýtať...A H O J

Elenka

16.12.2009 18:50:34

Ahojte Jarka a Robo, ďakujem vám za podporu. Už mám lepšiu náladu. Idem si spísať, čo potrebujem kúpiť k vianočnému pečeniu, zobrala som si kvôli tomu zajtra a pozajtra dovolenku. Stále sa snažím s niečím zamestnávať (s mierou) - neustála činnosť a vaše povzbudenia zabrali. Jarka, som z okresu Malacky, a ty?

Elenka

16.12.2009 19:00:27

Ospravedlňujem sa,ak vidíte túto správu dvojmo.Javí sa mi ako odoslaná,ale nezobrazuje sa mi. Tak ešte raz:Ahojte Jarka a Robo, ďakujem vám za podporu. Už mám lepšiu náladu. Idem si spísať, čo potrebujem kúpiť k vianočnému pečeniu, zobrala som si kvôli tomu zajtra a pozajtra dovolenku. Stále sa snažím s niečím zamestnávať (s mierou) - neustála činnosť a vaše povzbudenia zabrali. Jarka, som z okresu Malacky, a ty?

Laci

17.12.2009 11:07:13

ELENKA ahoj, pekne Ti napísali, ale ja sa pridám k tomu - NEPODDÁVAŤ SA !!!
Ja sa s SM "kamarátim" skoro 30 rokov, s vozíkom možno 4, ale po prekonaní
"hlbokých zrázov, stresov" ma vždy vydvihli - úsmev, pozitívne myšlienky,
dobrá nálada a plánovanie organizovania vecí už v myšlienkach a potom aj
v skutkoch.
Veľmi Ti držím palce, aby si prežila pekné sviatky a aj život potom, Laci

rena

17.12.2009 14:10:55

ahoj elenka,
tak také stavy mame viacerí,chvilku smiech,chvilku plac.par dní som v pohode,par dní pride obrovsky smutok.mas tú vyhodu,ze si medzi ludmi,v praci,velmi mi to chyba.dobre mi padne, ked pridem na stretko nasho klubu,hned je lepsie.urcite by ti dobre padlo sa stretnut s ludmi s podobnymi problemami.robko sa ti kazal tesit na vianoce.mozno.......

Jaro

19.12.2009 16:40:41

šumný večar
Elenka,Rena to opísala veľmi dobre , lebo tie pocity a zmeny sú u nás všetkých aspoň si myslím a keď nie tak i tak Rena nie je sama lebo to isté pociťujem i ja sám a máš veľmi veľkú výhodu že ešte robíš a tiež i Laci sa k tomu pripojil tým svojím už možno i otrepaným nepoddávať sa ,to je tiež niečo nedať sa zlomiť.Ja ti môžem povedať len to čo robím ja keď na mňa príde ten nepríjemný pocit bezmocnosti.Naučil som sa to dávať všetko na papier.Všetko čo mi vtedy príde na myseľ a nie len vtedy.Hlavne keď som sám no a od vtedy čo sa mi podarilo získať notebook tak je to ešte lepšie,lebo teraz tie myšlienky môžem ukladať na papier i v posteli a už tak veľmi nie som závislý na nikom čo by ma uložil do vozíka aby som sa dostal k počítaču a myšlienky sú čerstvé.Mne to pomáha ako keď má človek pri sebe niekoho komu sa môže vyrozprávať i o polnoci,čo sa mi stáva tiež.A teraz keď už sme doma všetci je to ešte lepšie , už dosť dlho ma nič zlé nenapadlo,teraz mám šťastné dni a nevadí lebo keď to skončí tak sa budem tešiť na ďalšie Vianoce keď budeme zase doma všetci.A aj s tým klubom je to dobré lebo i ja kým som sa mohol bez pomoci hýbať som nevynechal ani jedno stretnutie.
pekný večr a veľa síl.

Elenka

20.12.2009 10:40:16

Ďakujem vám všetkým za povzbudenie. U mňa je to tiež tak hore-dole, ale nejak som to zvládala, len toto bol pre mňa šok, ruky mám stŕpnuté nonstop, zvykla som si na to, no a zrazu som sa zobudila a ruku bezvládnu. Síce to bolo len tým, že som si ju len priľahla, keď sa mi do nej vrátila krv, bola zase v poriadku, ale toho pocitu, že takéto to raz bude, že už mi nepomôže preložiť len ruku inak a zas bude ok, že budem uväznená vo vlastnom tele, som sa nemohla zbaviť. Akoby mi dal niekto poriadnu facku a mne spadli tie ružové okuliare s pozitívnym myslením z očí. Z toho šoku som sa spamätala, ružové okuliare znova nasadila a idem ďalej. Želám vám všetkým pekné Vianoce a ďakujem vám-Robo,Jarka,Rena,Laci a Jaro, že ste si ma vypočuli (prečítali).

rena02

08.03.2012 17:39:05

ahojte,po dlhsej dobe som tu zasla,včela ludí sa tu neozvalo,asi ako ja! :) ved vieme co je SM za chorobu,ze raz je lepsie,raz horsie,to taká"dtrzá"choroba.tak sa držme.
K nasmu sviatku,ze MDZ,si zeny prajeme vsetko naj. :) paa